Projekt SOKOL Slovenského klubu sokoliarov je zameraný na ochranu a podporu divožijúcich populácií veľkých druhov sokolov na území Slovenskej republiky. Bude realizovaný vypúšťaním mláďat odchovaných v zajatí pomocou metódy volného letu. Naväzuje na celosvetovú snahu o záchranu týchto druhov.  www.savethesaker.com  Je v súlade s programom záchrany sokola rároha Štátnej Ochrany Prírody SR a tiež národnou stratégiou ochrany biodiverzity ako súčasť posilnenia národných kapacít na ochranu exsitu.

     Dravce ako vrcholoví predátori stoja v potravnom rebríčku na poslednom mieste. Preto sa v nich hromadia všetky látky, ktoré sa zásluhou chemizácie dostali do prírody. Nemenej závažnú úlohu, ktorá ovplyvňuje stabilitu a výšku ich populácie zohráva aj  vyrušovanie počas hniezdenia turistikou, fotografovaním, lesnými a poľnými prácami. Neustále sa zmenšujú ich prirodzené hniezdne  biotopy ťažbou dreva a lovné teritóriá rozorávaním sysľovísk, vypaľovaním trávy a chemizáciou. Veľkým problémom sú aj nevyhovujúce konštrukcie stĺpov 22kV elektrických vedení, na ktorých ročne uhynie veľké množstvo vyletených mláďat, ale aj dospelých jedincov. Všetky tieto negatívne javy zasiahli  územie Slovenska najmä po druhej svetovej vojne. Zemepisná poloha a geomorfológia našej krajiny s množstvom rozsiahlych horských komplexov predurčujú relatívne riedke ľudské osídlenie a redšiu sieť ciest a železníc oproti iným krajinám. A tak slovenské hory, ale i predhoria a nížiny poskytujú v súčasnosti pomerne dobré podmienky pre život početných populácií viacerých druhov dravcov.  Napriek tomu vystupuje do popredia potreba podnikať  kroky na ich ochranu. Medzi tieto kroky patrí aj ochrana ex situ a vypúšťanie  umelo odchovaných jedincov niektorých  dravcov a to najmä veľkých druhov sokolov.

     Slovenský klub sokoliarov má na Slovensku najväčšie skúsenosti s chovom a odchovom týchto živočíchov. Každý rok jeho členovia úspešne odchovajú niekoľko desiatok zdravých mláďat. Počet každoročne odchovaných jedincov v súčasnosti vysoko prevyšuje  potrebu klubu. Z tohto dôvodu sa členovia klubu rozhodli zložiť geneticky čistý chovný pár sokola rároha, mláďatá ktorého budú vypúšťané na podporu divožijúcej populácie na našom území. Počty vypúšťaných mláďat budú doplňované aj nadbytočnými geneticky čistými mláďatami z iných chovov. Z dôvodu dlhodobo udržateľného financovania projektu,  ktorý v je v súčasnosti financovaný len z dobrovoľných príspevkov členov klubu bude časť mláďat legálne predaná za účelom získania ďalších prostriedkov určených na tento projekt.

ROZŠÍRENIE VO SVETE

     Sokol rároh je druh mongolsko-tibetského faunistického typu. Je rozšírený v Palearkte medzi 30° a 60° s. š. od Mongolska a Tibetu na západ po Irán a centrálne Turecko a v stepných a lesostepných oblastiach južného Ruska a Ukrajiny. V Európe sa sokol rároh vyskytuje v Rumunsku, Moldavskej republike, Bulharsku, Maďarsku, Rakúsku, Českej republike, Chorvátsku a na Slovensku. Európska populácia, ktorá je odhadovaná na cca 350 párov. Výskyt druhu v hniezdnom období súvisel s rozšírením populácie sysľa pasienkového. Od roku 1945 bol v Európe zaznamenaný postupný pokles početnosti rárohov, ktorý bol spôsobený najmä premenou biotopov, zánikom potravnej bázy, chemizáciou a usmrcovaním elektrickým napätím na konštrukciách 22 kV elektrických vedení. V súčasnosti je populácia stabilná, čiastočne sa adaptovala na zmenené potravné podmienky.

     Tento druh sokola má dva poddruhy - sokol rároh európsky (Falco cherrug cherrug Gray, 1834), ktorý hniezdi v severozápadnej časti areálu a sokol rároh ázijský (Falco cherrug milvipes Jerdon, 1871), ktorý hniezdi v horských oblastiach strednej Ázie k západu do južného Kazachstanu a južného Zabajkalia, severného Afganistanu a severného Iránu. Na Slovensku sa vyskytuje poddruh sokol rároh európsky (Falco cherrug cherrug Gray, 1834). Je to stredne veľký druh dravca a súčasne najväčší stredoeurópsky sokol dosahujúci maximálnu hmotnosť do 1,3 kg u samice a 1,0 kg u samca. Je zaradený do kategórie kriticky ohrozený (CR) druh avifauny Slovenska.

ROZŠÍRENIE V SR

     Sokol rároh na Slovensku obýva predovšetkým nížiny a priľahlé pohoria do 800 m. n. m. Hniezdne prostredie tvoria listnaté a zmiešané lesy, skalné steny, otvorená krajina kultúrnej stepi alebo lužných lesov. Obsadzuje hniezda iných druhov vtákov na okrajoch porastov, vo vetrolamoch alebo v dutinách a laviciach v skalných stenách. V súčastnosti hniezdi veľká časť populácie v  búdkach a umelých hniezdach. Po zániku väčšiny syslích kolónií došlo po roku 1975 na celom území k výraznému poklesu početnosti hniezdnych párov. Najväčší pokles bol zaznamenaný od polovice sedemdesiatych do konca osemdesiatych rokov. V tomto období bolo na Slovensku zaznamenané hniezdenie iba 5 – 10 párov. V 90-tych rokoch zvyšovaním hniezdnych možností stúpol počet zaznamenaných hniezdení na 15 až 25 párov. S cieľom posilniť populáciu bolo v rokoch 1992 – 1999 pridaných do hniezd 39 mláďat z umelého chovu. V súčasnosti je prevažná časť populácie sústredená v západnej a východnej časti územia SR Hniezdi vo väčšine pohorí obklopujúcich nížiny južných častí Slovenska, alebo priamo na nížinách. Trend vývoja je mierne vzostupný. Súčastnú populáciu tvorí cca 40 hniezdiacich párov.

HNIEZDNA BIOLÓGIA DRUHU

     Sokol rároh si nestavia hniezdo, ale využíva hniezda iných druhov alebo obsadzuje skalné dutiny a lavicové vrstvy. Pri dostatku prirodzených hniezd postavených inými druhmi vtákov do konca 80-tych rokov hniezdili sokoly rárohy prevažne v stromových hniezdach a asi 1/6 populácie hniezdila na skalách. Výrazným úbytkom prirodzených hniezd v dôsledku ekologicky neusmernenej a nadmernej ťažby lesných porastov a vyrušovania z rôznych dôvodov (horolezecké, turistické, poľovnícke, rybárske, športovo-rekreačné aktivity) došlo k značnému obmedzeniu a strate hniezdnych príležitostí. Od roku 2000 ŠOP SR podporuje projekt a priamu účasť na realizácii projektu „Stožiare vysokého napätia pre záchranu najväčších stredoeurópskych sokolov“ v réžii správcov energetických sietí, ktorý je zameraný na inštaláciu hniezdnych búdok na stožiaroch vysokého napätia na celom území Slovenska, čím sa výrazne zvyšuje možnosť hniezdenia. Hniezdenie prebieha od februára, začína svadobnými letmi a výberom hniezda. Svadobné lety sa vyznačujú krúžením vo veľkých výškach, predvádzaním imitovaných útokov na korisť a vzdušnými hrami. Pár vo väčšine prípadov obsadzuje hniezda na okraji lesných porastov alebo v redšom lese a skalných stenách s dobrým príletovým prístupom. Hniezdenie vo vnútri hustejších porastoch býva zriedkavé a je len núdzovým riešením v prípadoch nedostatku hniezd. Približne od polovice marca znáša samica 3 až 6 vajec, na ktorých sedí približne 30 dní. Od obdobia párenia samica prestáva loviť korisť a túto povinnosť preberá samec, ktorý loví a prináša korisť samici. Tá ňou kŕmi mláďatá. Starostlivosť o mláďatá na hniezde trvá približne 45 dní a mláďatá vyletujú z hniezda v období od konca mája do konca júna. Sokoly rárohy pohlavne dospievajú už v druhom až treťom roku života, prvé hniezdenie je však často neproduktívne.

POTRAVNÉ NÁROKY

     Sokol rároh je univerzálny lovec, ktorý loví vo vzduchu i na zemi. Približne do roku 1970 bol jeho hlavnou zložkou potravy syseľ pasienkový (Spermophillus citellus). Pokles početnosti tohoto druhu kľúčovej koristi významne prispel k poklesu početnosti populácie sokola rároha, ktorý sa musel adaptovať na náhradné potravné zdroje. Sokoly rárohy často lovia spoločne účinnou stratégiou v páre, čím sa výrazne zvyšuje úspešnosť lovu. V súčasnosti v potrave dominuje škorec lesklý (Sturnus vulgaris) a mestský holub (Columba livia forma domestica).  Ponuka a dostupnosť potravy sú určujúcimi faktormi výskytu a produktívnosti párov.  

MIGRÁCIA DRUHU

     Hniezdne páry sú zväčša stále. Migrujú prevažne juvenilné a nespárené jedince južným a juhozápadným smerom, najčastejšie do oblastí južnej Európy. Páry zimujú na hniezdiskách, v potravných teritóriách alebo v oblastiach s vyššou koncentráciou potravných zdrojov.